Aký typ plošných základov zvoliť?
Tento typ základov prenáša zaťaženie do pôdy svojou plochou. Charakteristickým pre ne je, že ich šírka je nielen väčšia ako výška, ale rovnako sa zväčšuje s nárastom zaťaženia. Základy môžu byť zhotovené monoliticky priamo na stavbe alebo z hotových dielcov, ktoré urýchľujú postup prác. Aj tieto sa však ďalej delia.
Základové pásy
Väčšina rodinných domov je založená na základových pásoch. Pásy sa musia nachádzať pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom schodov, komínom a pod priečkami hrubými 150 mm a viac. V sypkejších zeminách sa pásy vytvárajú pomocou debnenia či debniacich tvaroviek. Ak základové pásy prebiehajú vo dvoch smeroch kolmých na seba a sú tuho spojené, vytvárajú základové rošty. Šírka základových pásov zvyčajne vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta 100 až 150 mm na obe strany. Ak budete mať teda stenu hrubú 400 mm, šírka základového pásu pod ňou by mala byť minimálne 500 mm.
Vhodným materiálom pre tento typ plošných základov je prostý betón. Pri väčšom zaťažení, resp. pri neúnosných základových pôdach by ste mali použiť železobetón. Pri základových pásoch malých individuálnych stavieb sa betón môže prekladať kameňom alebo drveným lomovým kameňom. Týmto spôsobom sa ušetrí takmer tretina až polovica betónovej zmesi. V porovnaní so základovými doskami sa nespotrebuje tak veľa betónu.
Pásy sa neizolujú proti zemnej vlhkosti, preto jej musí odolávať ich materiálová báza. Rozhodne nepatria do menej únosných zemín. Pás by musel byť neúmerne široký, aby bezpečne rozniesol zaťaženie do pôdy.
Základové pätky
Pätky sa používajú pri skeletovej konštrukcii objektu, kde nie je súvislá nosná konštrukcia, ale stĺpy. Tie tvoria kostru celej stavby. Pätky sa osádzajú do štrkopieskového lôžka alebo betónu hrubého 100 až 150 mm.
Základ stačí umiestniť pod každý stĺp samostatne.
Podmienkou pre ich použitie je ale dostatočne únosná a rovnorodá základová pôda v celom rozsahu. Z ekonomického hľadiska sú výhodné do rozmerov 3 × 3 m.
Základové dosky
Je to oceľovobetónová platňa, ktorá je hrubá niekoľko desiatok centimetrov. Základové dosky sa používajú najmä vtedy, ak je základová pôda menej únosná alebo sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Využívajú sa aj vtedy, ak podľa statických výpočtov vychádza veľmi veľká šírka základových pásov. Vtedy je ekonomickejšie spojiť ich do jednoliatej platne. Keďže doska je tuhá konštrukcia, ktorá bráni väčšiemu rozdielu pri sadaní jednotlivých častí, pripúšťa sa jej celkové sadnutie až 100 mm. Špeciálnym druhom základovej dosky je oceľovobetónová vaňa, ktorá sa navrhuje v prípade, ak úroveň podlahy v suteréne je pod hladinou podzemnej vody. Vaňa vytvára bariéru tlaku vody. Zhotovuje sa na zaizolovaný podkladový betón.
Jednoduchosť vyhotovenia základovej dosky v porovnaní s vytvorením základových pásov. Ide najmä o tie prípady, kde sú zložitejšie pôdorysné osnovy objektov, ťažkorozpojiteľná pôda a pod. Vzhľadom na náročnosť zemných prác je jednoduchšie vytvoriť rovnú stavebnú jamu a vybetónovať celú dosku.
Pri zakladaní na doske musíme počítať s väčšou spotrebou betónovej zmesi s určeným množstvom betonárskej výstuže. Ich cena tvorí nezanedbateľnú časť rozpočtu.