V súčasnej dobe sa spracovateľnosť čerstvého betónu stanovuje určením jeho konzistencie. Konzistencia je ovplyvnená hustotou čerstvého betónu. Skúškou sa stanovuje vhodnosť zloženia betónovej zmesi pre jej dopravu, ukladania a hutnenie. Samostatná konzistencia betónovej zmesi nie je meradlom kvality betónu.

Norma STN EN 206-1 určuje nasledovné metódy skúšania konzistencie čerstvého betónu:

• Metódou zhutnenia – označenie C0 až C3
• Metóda prístroja VeBe – označenie V0 až V4
• Metóda sadnutia kužeľa – označenie S1 až S5
• Metóda rozliatia – označenie F1 až F6

Žiadna z uvedených metód nie je univerzálne použiteľná pre všetky druhy čerstvého betónu.

Na Slovensku sa na určenie konzistencie najčastejšie používa skúška sadnutím kužela označenie S1 až S5, menej už skúška rozliatim(F1 až F5).

Na obrázku sú znázornené rôzne stupne sadnutia kužela(v ľavo S1- 20mm, stred S3 -140mm, v pravo S4- 190mm)

Používané spôsoby hutnenia betónov v závislosti od ich konzistencie

• Ubíjanie – tuhá (S1)
• Povrchová vibrácia – mäkká až veľmi mäkká (S3 – S4)
• Vnútorná ponorná vibrácia – mäkká (S3)
• Prepichovanie – veľmi mäkká (S4)

Konzistencia musí byť prispôsobená spôsobu dopravy, ukladania, tvaru a hustote vystuženia betónovej konštrukcie.

Odporúčané konzistencie: 

Viete, kde sa nachádza najbližšia betonáreň pri Vašej stavbe? Poradíme Vám!